Egypt
- vývoj a charakter starej civilizácie v úrodnom údolí Nílu výrazne určovali
prírodné podmienky, v počiatku vývoja bolo v egypte vlhkejše podnebie ako dnes,
v nílskej delte sa rozkladali mokriny a bažiny
- popolovici 3. tisícročia pnl. sa skončilo obdobie častých dažďov a zem sa postupne
menila na púšť, boli odkázaní na záplavy, ktoré prinášali bahno a oázy a pestovanie
obilia a iných plodín sa objavilo v egypte neskôr ako v Mezopotámii
- lepšie podmienky na hosp. rozvoj mal Horný Egypt, bohaté náleziská zlata a
medených rúd prispeli k jeho rýchlemu rozvoju
- postupne sa tu obajvili i najstaršie osídlenia mestského charakteru
- asi na prelome 4. a 3. tisícročia sa podarilo vládcom Horného ovládnuť i Dolný Egypt a
vytvoriť tak jednotný štát – obe ríše zjednotil panovník Meni
- egyptské dejiny sa delia podľa vládnucích dynastií (celkom 31) a Menimu sa
pripisuje založenie 1. dynastie okolo roku 3000 pnl.
- Stará ríša:3000 – 2600pnl
- cyklus záplav bol taký pravidelný, že Egypťania zaviedli 365 dňový kalendárny rok
- po zjednotení zeme počas vlády prvých troch dynastií sa Egyptský štát postupne upevňoval
- Egypt sa vyvíja a stáva sa z neho orientálny štát s despotickým faraónom
- Stará ríša predstavovala prvý vrchol polotickej moci a kultúrneho rozkvetu Egypta
- hlavným mestom bol Mennofer (Menfis), ríša bola rozdelená na správne jednotky - nómy
- stavajú sa pyramídy – Giza, Jóseova pyramída, Chufevova sa stavala 30 rokov
- cisári - faraóni mali veľké postavenie, ako stelesnenie boha sústreďoval v sebe všetku
kňazskú i svetskú autoritu. Faraón vládol ako inkarnácia boha Hóra a jeho moc
a bohatstvo sa odzrkadlili v stavbe pyramíd
- najstaršia je Džoserova pyramída v Sakkade, o niečo severnejšie stoja slávne
pyramídy v Gíze
(Jóseova pyramída, Chufevoa pyr., ktorá sa stavala 30 rokov)
- typický bol polyteizmus
- vzniklo hieroglyfické písmopodľa mezopotámskeho vzoru + vynašli papyrus
- stará ríša zaniká lebo je oslabená rôznymi nepokojmi – postupne rástol vplyv veľmožov,
ktorí spravovali jednotlivé nómy, to vyústilo v hospodársku krízu a zánik ústrednej moci.
Prepukli povstania chudobných.
- v roku 2040 sa Mentuhotepovi I. podarilo poraziť Dolný egypt a znova Egypt zjednotil, tak
vzniklo obdobie zvané stredná ríša
-Stredná ríša: 2600 – 1700pnl
- začína nástupom 12.
dynastie, budujú sa hrádze, zavodňovacie kanály a odvodňujú sa mokriny,
hlavným mestom sa stáva Ictavej
- panovníci 12. dynastie upevnili svoju moc tak, že nahradili dedičných správcov
oddanými úradníkmi
- vtrhli sem aj Nomádi a doniesli nove zbrane, bronzové meče, sekery, kone...
- stáva sa najbohatšou ríšou sveta
- panovník Senvosret III. robil výbojné vojny na SV, do oblasti Ázie – Egypt opäť
získal núbiu, lýbiu,
Libanon, južnú Palestínu a Sinajský polostrov
- vnútorné rozpory ale postupne oslabovali kráľovskú moc, ktorá nebola schopná
odolávať prenikaniu
kočovníkov semitského pôvodu – Hyksósov, ktorí si postupne podmanili celý Egypt
- Hyksósovia priniesli chov koní a ich využitie v ťahu vonových vozov
- definitívne sa podarilo ich poraziť až zakladateľovi 18. dynastie Ahmosovi, ktorého vládou
začína v roku 1551 Nová ríša
- zánik spôsobili kočovné kmene (hixósovia)
- Nová ríša: 1551 – 11. stor. pnl.
- vystriedali sa tri dynastie a Egypt dosiahol najväčšieho územného a kultúrneho rozkvetu
- veľkého významu v politickom živote dosiahlo kňazstvo
- Tutmos III. – za jeho vlády bol najväčší územný rozsah ríše, územie rozšíril až k Eufratu
- narastajca moc Amónových kňazov ohrozovala faraónovu autoritu,
najmä kňazi v chráme boha Atona v
hlavnom meste Vesete, presadzovali svoj vplyv na úkor panovníckej moci
- Amenothep IV. – chcel preto uskutočniť náboženskú reformu – chcel monoteizmus,
kult slnečného boha Atona (boh Rá)
- zmenil si meno na Achnaton (Atonov pomocník), jeho žena bola Nefertiti,
preložil hlavné mesto z
Veseti do Achetatonu
- netrvalo to dlho, už jeho následca Tutanchamon sa vrátil ku starému kultu
- z tej doby sa našla neporušená hrobka Tutanchamóna
- posilniť egyptský vplyv v Palestíne a Sýrii (presadzovali tu svoj vplyv totiž Chetiti)
sa podarilo až dynastii Ramsesovcov
- najslávnejší bol Ramses II., ktorý dosiahol výrazné vojenské úspechy
- po bitke pri Oronte uzavrel Ramses s Chetitmi mier, ale až do konca
13. storočia sa museli Egypťania
brániť útoku morských národov, až Ramses III. sa s tým vysporiadal
(1285 - bitka pri Kadeši – stret s Chetitmi – dopadla nerozhodne)
- v 7. storočí dobyli Egypt Asýrčania a ich nadvlády sa podarilo ztriasť až za
vlády sajskej dynastie –
opätovný rozkvet ríše, vládu tejto dynastie ukončili až roku 525 Peržania
-v 4. storočí opäť ovládol Egypt Alexander Macedónsky, po jeho smrti vládli v
Egypte Ptolemaiovci
- 51 – 34pnl – Kleopatra – posledná kráľovná
- po bitke pri myse Actión v roku 31pnl sa stáva Egypt perzskou provinciou
India
- 2350 – 1600pnl sa rozmáhajú mestské civilizácie –
Mondžo a Harappe boli centrami
- spoločnosť sa delila na kasty: kňazi – brahmani,
bojovníci – kastilovia, remeselníci –
vaišeiovia a šúdrovia
- príslušnosť ku kaste bola daná od narodenia
- Magadská ríša. prvá polovica 1. tisícročia pnl
- vzniká budhuzmus 6. storočie pnl, ktorý
hlása, že
život je utrpenie...
- stupy – stavby, ktoré mali pripomínať
pôsobenie
Budhu
- Ašóka – presadzoval budhizmus, vytvoril
v Indii
centralizovanú ríšu a
snažil sa o náboženskú toleranciu
- po jeho smrti nastal úpadok a kmene si
vytvárajú
vlastné štátne útvary
- až dodnes sa používa desiatková sústava a použitie nuly