Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna
Bol to najväčší konflikt 20. Storočia. Hitler zaútočil na nič netušiace Poľsko (1.9.1939), no potreboval na to zámienku. Na Nemecko- poľskom pohraničí bolo územie Gliwice, kde bol vybudovaný vysielač a obsluhovali ho Nemci. Nemci ho napadli preoblečení za Poľských vojakov. Poliaci neboli pre Nemcov ťažkých súperov, odolávali len 1 mesiac.
 29. September 1939 – Dobyli Varšavu.
17.Sept. 1939 do Poľska vstuje aj červená armáda a napĺňa sa pakt Molotov-Ribentrop. Varšava bola rozdelená na dve časti. Západná časť tá bola priamo pripojená Nemecku a stredná časť bola vyhlásená za územie tzv. Generálneho gouvernementu, kde rozhodovali nacistické vládne orgány a stala sa teda nemeckou kolóniou.
Fínsko- sovietska vojna= Zimná vojna
ZSSR si na základe zmluvy s Nemeckom nárokoval na rozsiahle územia  v Pobaltí. Donútil vlády Estónska, Lotyšska, Litvy uzavrieť v októbri  1939 zmluvu o vzájomnej pomoci, ktorú Fínsko na rozdiel od nich odmietlo. November  1939 sa odohrala Zimná vojna. Sovietsky zväz chcel získať územie Fínska, najprv im poslali ultimátum, ktoré nebolo možné splniť. Mala to byť rýchla vojna.
Fínske vojská viedol Gustav von  Mannerheim, ktorý poznal problémy a komplikácie v červenej armáde. Svoju armádu dokázal dostatočne pripraviť, preto sa aj Fínsko dokázalo dlho brániť, no nakoniec na jar 1940 kapitulovalo. Po prejave agresie bola ZSSR vylúčená zo Spoločnosti národov. V auguste 1940 ZSSR obsadil územie Besarábie, severnej Bukoviny, Litvu, Lotyšsko, Estónsko.
Nemecká príprava do severnej a západnej Európy
1940- Hitler pripravoval agresiu do krajín severnej Európy
Chcel získať Švédsko, lebo mali kvalitnú železnú rudu, ktorú používali pri výrobe tankov, lietadiel...
Nórsko chcel získať kvôli prístavu Narvik, ktorý mal veľkú hodnotu, pretože v ňom cez zimu nezamŕzala voda. Proti Nemcom bol však nórsky kráľ Hakon VI, ktorí viedol Nórov, po niekoľkých týždňoch však kapituloval.
Dánsko sa dobrovoľne pridalo k Nemecku.
Nórsko bolo bez vlády čo využil Vidkun Quisling, ktorý bol členom fašistickej strany, spolupracoval s Nemcami.

Kolaboranti boli ľudia čo spolupracovali s Nemcami, ľudia ich po 2 sv. vojne nenávideli. Chceli pre nich smrť. Quisling počas vojny vládol, po vojne to mal v krajine ťažké a komplikované.
Hitlerove ambície v Západnej Európe boli získať Benelux, Francúzsko, Veľkú Britániu.
V Máji 1940 zaútočil na Holandsko, stade na Belgicko a potom na Luxembursko, ktoré nemalo ani armádu. Po ich obsadení sa pripravuje sa útok na Francúzsko, ktoré mu nestačilo, nevládalo proti Hitlerovej armáde. Hitler preto preniká až k Parížu, jediná záchrana je lokalita Dankerque pri pobreží Lamanž. Francúzsko- Britské jednotky sa nalodili a ušli do Veľkej Británie, bolo to pod stálou paľbou nemeckých jednotiek. Francúzsko  bolo rozdelené na 2 časti : 1. Phillipe Pétain – kolaborant, pomáhal Nemcom     
2. Oblasť obsadená Nemcami
Vytvárali sa tu pravidelné odpory voči nemeckej armáde, avšak nič výrazné sa nestalo.
Júl 1940 – Kapitulácia Francúzska. Hitler si dal naschvál privolať vlak, v ktorom predtým kapitulovalo Nemecko.
August 1940 – Hitler chce dobyť Veľkú Britániu, táto vojna mala charakter leteckej vojny. Jeho taktikou bolo najprv obsadiť nebo nad Britániou a keď sa to podarí potom nastúpia pešiaci so zbraňami. Bolo tu však veľmi komplikované vyloďovanie. Nemecko prvý krát nevyhralo. Británia  má ťažké obdobie no ich veľkou podporou bol ich premiér Winston Churchill, ktorý im dodával silu. Briti vymysleli RADAR, ktorý zachytával blížiace sa lietadlá, vďaka tomu sa anglické vojská mohli pripraviť. Nemci tratili moment prekvapenia. Hitler odvolal útoky na Britániu v októbri 1940. Vyvrátenie Nemeckej neporaziteľnosti.

  Vzťah Mussollini- Hitler
Mussollini závidí Hitlerovi jeho rýchle úspechy, preto vstupuje do druhej svetovej vojny. Mal isté nároky na územia na Balkáne.
1940- Mussollini robí operácie na Grécko a aj na lokality severnej Afriky. Taliansko bolo pre Nemecko  slabým partnerom. Jeho vojny mali zväčša partizánsky charakter. Partizáni útočili na zásoby nepriateľov. Bolo to pre Talianov veľmi nebezpečné. Nevedeli kedy na nich zaútočia, ako, kde, ..
Britské jednotky vyhnali Talianov z Etiópie v roku 1941. Hitler naprával Mussolliniho neúspechy. Erwin Rommel ( púštna líška) viedol Afrikakorps, ktoré boli pripravené na rôzne boje aj na púšti.Operácie v Juhoslávii nebol Mussollini schopný dotiahnuť dokonca, preto mu Hitler prišiel na pomoc. Juhoslávia sa po vojne rozpadla.  V Chorvátsku vládli Ustašovci, ktorí sympatizovali s Nemeckom.

Pakt  3 mocností
Koncom septembra 1940 podpísalo Nemecko, Taliansko, Japonsko v Berlíne Pakt troch mocností, v ktorom sa zaviazali k vzájomnej spolupráci a rozdelili si sféry vplyvu. Koncom novembra 1940 pristúpili k paktu tri malé satelitné štáty Rumunsko, Maďarsko, Slovensko a v marci 1940 Bulharsko. K paktu sa mala pridať aj Juhoslávia, ale pre odpor juhoslovanského ľudu sa spojenectvo s Nemeckom neuskutočnilo. Preto 6. Apríla 1940 napadli a porazili hitlerovské vojská Juhosláviu a onedlho aj Grécko.

Prepadnutie ZSSR
Hitler sa pripravuje na útok na Sovietsky zväz. Stalin bol na toto upozorňovaný, no neveril tomu, že by na neho Hitler zaútočil. Hovoril, že s nim podpísal pakt a verí mu. Ľudia, ktorí ho prišli varovať skončili zle, dal ich zväčša zabiť, alebo zmizli, pretože šírili  zbytočné správy. 24 hodín pred útokom na SZ prebehol Nemecký vojak, ktorý oznámil, že Nemecko vpadne do SZ. Stalin to aj tak nebral vážne, spoliehal sa na podpísaný pakt Molotov- Ribentrop.
22.6.1941 vpadli prvé vojská do SZ. Vpadli sem v 3 smeroch: Armáda SEVER, Armáda STRED a Armáda Juh. ( sever – mal sa dostať k Leningradu; stred – obsadiť Moskvu; juh – obsadiť Kyjev)
Nemecká armáda nič nepodcenila. Tlak bol drtivý, červená armáda nedokázala Nemcom odolávať, len ich čiastočne spomaliť. Keď Nemci vpadli do Ukrajiny, ľudia sa tešili, lebo ich brali ako osloboditeľov. Netušili však, že sú to ďalší ,,tirani,, . Stalin ich nechával vyhladovať.
Stalin si začal uvedomovať, že ak padne Moskva je koniec SZ, preto robil všetko preto aby ju ubránil. Nemecko sa opieralo aj o pomoc Rumunska, Fínska, Maďarska a Slovenska. Podarilo sa im obsadiť Ukrajinu, Krym, Bielorusko, Pobaltské štáty.
 
Sorge bol Nemec, ktorý pracoval v Japonsku pre Rusov. Japonci boli spojencami Nemcov, takže sa Stalin bál, že by ho mohli aj oni napadnúť, preto mal časť svojej armády aj na východnej hranici. Sorge, ale zistil, že Japonsko nemá záujem sa zapojiť do vojny proti Rusom, lebo pripravuje útok na USA. Vďaka tomuto mohol Stalin všetky svoje jednotky dať na ochranu Moskvy. Sovietski vojaci túto vojnu volali Veľká vlastenecká vojna. Muži na fronte bojovali, bolo ich neskutočne veľa. Prichádzali ďalší a ďalší, prepúšťal ľudí z Gulagov a dával ich do bitiek. Ženy a deti, starci museli byť v továrni a vyrábať zbrane.
December 1941 –Operácia Tajfún – útok na Moskvu. 30km pred Moskvou boli nahnaní civilisti, ktorí rýchlo kopali zákopy a zátarasy pre tanky. Budovy boli maskované, chrámy, kostoly s lesklou strechou boli premaľované, aby ich nebolo vidieť. Teplota bolo okolo -40°C. Nemci nemali dostatočné oblečenie na takúto zimu. Hitler totiž rátal s tým, že vojna skončí skôr ako začnú tieto mrazy. Operácia Tajfún sa zrútila.

Protihitlerovská koalícia
Hitler nepočítal s tým, že za ZSSR sa postaví USA a Anglicko. USA síce stále zachovávali vo vojne neutralitu, ale 14.augusta uzavreli spojenectvo s Anglickom, tzv. Atlantickou chartou a 24. Septembra 1941 pristúpil k tejto charte aj Sovietsky zväz. Týmto sa položil základ protihitlerovskej koalície. USA a Anglicko poskytovali ZSSR materiálnu pomoc a vojenskú výzbroj, no hlavnú ťarchu boja nechávali na ZSSR.

Vstup Japonska a USA do vojny
Dňa 7.novembra 1941 podnikli Japonci bez vypovedania vojny letecký útok na tichomorskú základňu amerického vojnového loďstva v Pearl Harbore a zničili ju. DO marca 1942 sa zmocnili Filipín, Malajzie, Thajska, Barmy a časti Novej Guinei. Po útoku vypovedalo aj Nemecko a Taliansko, ako spojenci Japonska,  vojnu USA. Vojna sa ďalej rozšírila a bolo treba prehĺbiť záväzky protihitlerovskej koalície. V máji 1942 bola uzatvorená sovietsko- anglická zmluva o spojenectve vo vojne a povojnovej spolupráci a v júni 1942 bola dohoda medzi vládou ZSSR a USA o vzájomnej pomoci vo vojne. USA a Anglicko  sa zaviazali ZSSR, že utvoria druhý front v Európe na podporu vedenia vojny proti Nemecku.  V máji 1942 je posledný veľký úspech Japonska v bitke pri Giadalcanale. Japonsko prerušilo spojenie medzi Austráliou a USA. Avšak postupne sa začína prejavovať hospodárska nadvláda USA. V roku 1942 sa v amerických lodeniciach vyrobilo vyše 128ks lodí, ktoré vyrobili a hneď vypustili na vodu. Američania stále posielali nových a nových vojakov. Vyhrali bitku aj pri Koralovom mori. V Júni 1942 sa USA podarilo vyhrať bitku pri Midway – bitka lietajúcih lodí. USA vyvinuli systém MAGIC, ktorý lokalizoval blížiace sa Japonské lode.


Nemecká ofenzíva v lete 1942
Na jar 1942 sa rozhodlo nemecké velenie, ktoré vojenské neúspechy zvaľovalo na ruskú zimu, obnoviť útoky na všetkých úsekoch frontu. V máji 1942 sa Nemecku podarilo dosiahnuť významné víťazstvá pri Charkove a na Kryme a na juhu úspešne pokračovala ofenzíva na Kaukaze.
Hitler si uvedomoval  zdĺhavú vojnu na Sovietskom území, preto sústredil hlavný útok na Stalingrad, ktorý bol dôležitým priemyselným mestom Povolžia a svojou polohou chránil  Moskvu pred obchvatom z juhovýchodu. Dobytie a obrana tohto mesta bola tou najdôležitejšou vecou pre oboch, pretože to bolo mesto vodcu. Bola to veľká krvavá bitka. Nebojovalo sa na otvorenom priestranstve, ale priamo v uliciach mesta. Tento boj bol ideálny pre ostreľovačov. Hitler nariadil svojim jednotkám nevzdať sa za žiadnu cenu. V januári 1943 však hlavný veliteľ nemeckých vojsk – Friedrich Paulus- uvážil, že je potrebné sa vzdať, pretože jeho vojaci sa dostali do tzv. Stalingradského kotla, boli obkľúčení. Začiatkom februára sa Paulus so svojimi vojakmi vzdal. Bolo tu zajatých vyše 600 000 Nemcov, boli využívaní na pracovné účely. Prichádza k ústupu Nemecka z územia ZSSR.
5.júla 1943 Nemci zase začali viac útočiť na ZSSR. Začala pri Kursku ofenzíva aj z juhu aj zo severu. Červená armáda ihneď prešla do protiútoku a 6.11.1943 oslobodila Kyjev a ku koncu roka sa niektoré jednotky dostali až do predhorí Karpát. Bitka pri Kursku bola veľká tanková bitka. Bolo tu vyše 8 000 tankov a prítomných viac ako 2 000 000 vojakov. Tankom pomáhali aj lietadlá. Vyhrali Sovieti.

Vylodenie v Taliansku
Armády nacistického Nemecka a jeho spojencov boli celkom zničené a Hitler musel sťahovať stále viac záloh na východný front, aby aspoň spomalil postup Sovietov. Oslabenie nemeckých a talianskych vojsk využili anglické a americké armády a v júli 1943 sa vylodili na Sicílii a v septembri na juhu Apeninského polostrova. Zrútil sa fašistický režim. Koncom júla 1943 bol Mussolini zaujatý a moci sa ujala vláda Pietra Badoglia, ktorá 13.10. vyhlásila vojnu Nemecku. Mussollini bol uväznený, no Otto z Korzety ho oslobodil, poslal ho Hitler, nov roku 1944 Mussolliniho povesili partizáni.

Teheránska konferencia
Zasadnutie veľkej trojky. Vývoj vojnových udalostí vyžadoval, aby protihitlerovská koalícia rozhodla o ďalšom vedení vojny a povojnovom usporiadaní sveta. Rokovali o tom najvyšší predstavitelia 3 veľmocí : predseda Rady ľudových komisárov ZSSR Stalin, prezident USA Roosvelt a predseda anglickej vlády Churchill.  Toto zasadnutie sa konalo v novembri 1943 v Teheráne. Najdôležitejším výsledkom konferencie bol záväzok vlád USA a Anglicka, že najneskôr do 1.mája 1944 bude otvorený druhý front. Stalin požadoval pripojenie časti východného Pruska do ZSSR. Krátko po konferencii podpísal E. Beneš v Moskve zmluvu o spojenectve a povojnovej spolupráci so ZSSR. Československo sa tak stalo členom protihitlerovskej koalície.

Oslobodzovanie územia ZSSR a vytvorenie druhého frontu
Nemci zaútočili aj na Leningrad. Mesto bolo v obkľúčení 900 dní. Chceli mesto nechať vyhladovať, tým by bol cieľ dobytý. Jediná cesta pre obyvateľov bola, že prechádzali cez Ladožské jazero do druhého mesta, skadiaľ si brávali potraviny, v zime sa po ňom totiž dalo úplne bežne prechádzať.
Roku 1944 pokračoval postup Sovietskej armády, dostala sa až k rumunským a českoslovenkým hraniciam. V Nemecku zavládli obavy o vlastnú budúcnosť, časť nemeckých dôstojníkov to chcela vyriešiť atentátom na Hitlera – 20.júl. 1944, ktorý sa však nepodaril.
Na západnom fronte prišlo k dlho očakávanej situácii – otvorenie západného frontu – 6.mája 1944 – operácia Overlord –krycí názov otvorenia, anglo-americké vojská sa vylodili v Normandii., nemecké vojská boli opäť potlačené. Postup Sovietov vyvolal to, že 19.8. vypuklo v Paríži povstanie a 25.8. nemecký veliteľ mesta kapituloval a utvorila sa dočasná vláda. Sovietska armáda oslobodila Československo, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Poľsko.  Dostali sa až k hraniciam Nemecka.
Nemci sa pokúsili ešte o nápravu v bitke pri Ardeni, no nevyšlo to a boli ešte viac zatlačení.

Krymská (Jaltská ) konferencia
Druhá schôdza veľkej trojky. Konečná porážka Nemecka sa rýchlo blížila. Preto v dňoch 4-11.novembra 1945 sa predstavitelia – Stalin, Roosvelt a Churchill stretli v Jalte na Kryme. Rozhodlo sa, že psojenci budú viesť vojnu spoločnými silami až pokiaľ Nemecko bezpodmienečne nekapituluje. Dohodli sa, že zničia naciszmus a potrestajú vojnových zločincov, zodpovedných za 2.sv. vojnu. Ďalej na tejto konferencii  sa bavili o tom, že Nemecko bude rozdelené do 4 okupačných zón – FR, VB, USA, Rusko. Určila sa aj západná a severná hranica Poľska. Dohoda, že ZSSR vstúpi najneskôr do 3 mesiacov do vojny s Japonskom. V poslednom bode sa predstavitelia protihitlerovskej koalície dohodli, že ako záruka bezpečnosti a mieru sa vo povojnovom svete utvorí Organizácia spojených národov – apríl 19455 v San Francisco. Všetky 3 štáty podpísali aj Deklaráciu o slobodnej Európe – hovorilo sa, že ani jedna krajina nebude zasahovať po ukončení vojny , do vývoja ostatných krajín. Nech si každá krajina sama slobodne vyberie aký režim bude nastolený. Podpísal to aj Stalin, no neskôr ho ignoroval.

Porážka nacistického Nemeka
Koncom apríla sa anglo-americké vojská dostali až k rieke Labe, kde sa stretli so spojeneckou sovietskou armádou, ktorá obkolesila Berlín. Hitler preto 30.4.1945 spáchal samovraždu a za svojho nástupcu vymenoval Karla Donitza. Oženil sa so židovkou Evou Brownovou. 2.mája 1945 zlomila Sovietska armáda odpor posledných hitlerovských jednotiek v Berlíne. Po polnoci 9.mája 1945 vstúpila do platnosti definitívna kapitulácia Nemecka.  Koniec 2sv. vojny v Európe.

Postupimská konferencia
Po porážke Nemecka sa v dňoch 17.7.-2.8. 1945 konala posledná schôdza veľkej trojky. Bol tu Stalin, za USA Henry Truman a za VB Clement Attlee. Nemecku bolo stanovených 5dé : demilitarizácia, decentralizácia, demokratizácia, denacifikácia, dekartelizácia . Boli tu stanovené aj západné hranice Poľska na Odre a Nise. Konferencia ustanovila medzinárodný orgán – Radu ministrov zahraničných vecí – ktorý sa mal zaoberať povojnovým usporiadaním sveta.  Bola odoslaná Japonsku výzva na kapituláciu, ktorú však odmietli. ZSSR sa preto pridalo do vojny. 6. Augusta 1945 bola hodená prvá atómová bomba na japonské mesto Hirošimu a o tri dni na to na Nagasaki. Japonsko bolo po týchto úderoch rozdrvené a 2.septembra 1945 podpísalo akt o bezpodmienečnej kapitulácii. Tým sa skončila 2sv. vojna v Ázii.

Norimberské procesy
Bola to séria 13 súdnych procesov proti nacistickým vojnovým zločincom, ktoré prebehli pred medzinárodným vojenským tribunálom od 20.nov.1945 do 1okt. 1945. Žalobcovia 4 víťazných veľmocí vydávali žalobu na 177 nemeckých  a rakúskych pohlavárov, ktorí boli obvinení zo zločinov proti mieru a proti ľudskosti. 12 z 21 nacistov bolo odsúdených na smrť. Boli odsúdené aj SS, SD, gestapo, vedenie NSDAP, nemecká vláda. Táto zápisnica mala 36 000 strán.

Hitlerovi muži
Rudolf Hess-  ZÁSTUPCAV roku 1920 sa stal členom NSDAP.Za svoju účasť na Pivnom puči strávil sedem a pol mesiaca za mrežami spoločne s Adolfom Hitlerom, roku 1938 sa stal členom tajnej vládnej rady a v roku 1939 ministerským predsedom ríšskej obrany a bol oficiálne menovaný po Göringovi druhým Hitlerovým nástupcom. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol odporca vojny Nemecka s Veľkou Britániou a snažil sa iniciovať mierové jednania. Najskôr mal veľké šťastie,ale nakoniec ho objavili pri bežnom prieskumnom lete. Do konca vojny bol väznený v rozľahlom dome v Anglicku. Počas Norimberského procesu bol obvinený za prípravu vojny a odsúdený k doživotnému väzeniu, ktoré si ako jediný z odsúdených skutočne odsedel.

Joseph Goebbels-bol nacistický minister pre ľudovú osvetu a propagandu, vysoký hitlerovský hodnostár, jeden z najbližších spolupracovníkov Adolfa Hitlera. Pod jeho vplyvom začal Hitler používať titul Führer (vodca). Do nacistickej strany NSDAP, vstúpil v roku 1924. Od novembra 1928 riadil stranícku propagandu. Založil časopis Der Angriff, tlačový orgán nacistickej strany v Berlíne ho vydával do roku 1933. Po tom, ako vládu v roku 1933 prevzali nacisti, sa Goebbels ujal úradu ministra propagandy. Hitlera pretváral na vodcu a šikovne upevňoval jeho kult osobnosti. Všetky prejavy nemeckej kultúry sa snažil podriaďovať nacistickej ideológii, čomu slúžila Komora ríšskej kultúry vytvorená v roku 1933.Fanatický nacista - zaviedol 60-hodinový pracovný týždeň, zakázal všetky formy zábavy, vyžadoval obetovanie života pre vodcu a ríšu. V politickom testamente ho A. Hitler označil za svojho nástupcu.
Hermann Göring-bol nemecký letec, poslanec, predseda ríšskeho snemu, minister letectva, vrchný veliteľ Luftwaffe, ríšsky maršal a vojnový zločinec. Začiatkom 20. rokov sa zoznámil s Adolfom Hitlerom. Roku 1923 bol pri pokuse o prevrat postrelený do nohy. Bolesti spôsobené zranením lekári liečili silnými dávkami morfia (v tom čase bežný postup), čím u neho vyvolali drogovú závislosť, v dôsledku ktorej trpel obezitou. Roku 1928 sa stal poslancom za NSDAP, roku 1930 dosiahol funkciu predsedu ríšskeho snemu. Roku 1933 založil neskôr neslávne známe Gestapo. Od roku 1935 bol vrchným veliteľom Luftwaffe. Ako veliteľ Luftwaffe sa podieľal počas vojny na vedení mnohých bojových operácií. Nepodarilo sa mu nájsť slabinu britskej RAF, počas bojov o Britániu v 2. polovici roku 1940.( neúspešné bombardovanie radarových staníc, či chaotické nálety na britské mestá.). Ďalším jeho významným zásahom do vedenia vojny, bolo Hitlerove ubezpečenie o schopnosti Luftwaffe zásobovať obkľúčené jednotky pri Stalingrade dostatočným množstvom zásob až 500 ton denne. To bol jeden z argumentov, ktorý presvedčil Hitlera, aby nepovolil Paulusovi prebiť sa so 6. armádou z kotla preč. Keď v roku 1945, prevzal funkciu hlavy Tretej ríše admirál Dönitz, Göringa to veľmi urazilo. Onedlho na to ho zatkli jednotky SS. Na konci druhej svetovej vojny ho však zatkli Spojenci. V priebehu Norimberského procesu bol odsúdený k trestu smrti obesením. Tesne pred vykonaním rozsudku spáchal samovraždu prehryznutím kyanidovej kapsule.
Heinrich Himmler-V roku 1923 vstúpil do NSDAP a zúčastnil sa na pivnicovom puči, neúspešnom pokuse o prevrat v novembri 1923. V roku 1930 bol zvolený za poslanca ríšskeho snemu za oblasť Weser-Ems. H. Himmler sa sústredil na rozširovanie SS. V roku 1933 mala SS 52 000 mužov a H. Himmler zvyšoval jej nezávislosť od organizácie SA. Dňa 20. apríla 1934 sa stal šéfom pruskej polície a tajnej štatnej polície gestapo. Dňa 17. júna 1936 Bol schopným organizátorom a správcom, bol pracovitý a výkonný úradník, ktorý priviedol k dokonalosti všetky metódy organizovaného štátneho teroru proti politickým ako aj ostatným odporcom a nepriateľom režimu. Za nepriateľov nemeckého národa považoval niektoré národy ako Židov, Rómov. H. Bol fanatický rasista a presadzoval árijský mýtus o nadčloveku a nadradenosti nemeckého národa. Rasovú teóriu a eugeniku preniesol do praxe pri výstavbe jednotiek Schutzstaffel (SS). Jej príslušníci boli vyberaní na základe kritérií vzhľadu, duševných a fyzických testov, čo sa uplatňovalo najmä do začiatku vojny. Mali byť predstaviteľmi nového človeka, bojovníka, správcu, učiteľa a vodcu, aby boli pripravení pre kolonizáciu východných území. Podieľal sa na zavedení zvláštneho pravidla pre sobáše príslušníkov tak, aby sa zaistilo spájanie ľudí podľa predstáv rasovej čistoty.V októbri 1939 ho A. Hitler tajne vymenoval za ríšskeho komisára pre upevnenie nemeckej národnej svojráznosti. H. Himmler tým získal moc nad novodobytým územím Poľska. Vypracoval plány na výmenu Poliakov a Židov na území Poľska za nemeckých obyvateľov z pobaltských zemí a ďalších oblastí v Poľsku. V priebehu jediného roka tak bolo viac než milión Poliakov a 300 tisíc Židov odsunutých na východ. v roku 1941 bol poverený Hitlerom aby dozeral na konečné riešenie židovskej otázky.

Ďalší : Karol Donitz, Albert Speer, Adolf Eichmann, Josefe Mengele, Joachim von Ribbentrop, Roland Freisler